1. Životné zručnosti
1.1. Čo sú životné zručnosti
Pojem životné zručnosti je samovysvetľujúci – je to súbor zručností potrebných k životu. Životné zručnosti potrebuje každý človek k tomu, aby mohol viesť kvalitný, uspokojujúci život, vedel rozvíjať sám seba, vytvárať a udržiavať dobré vzťahy, dokázal dosiahnuť ciele, ktoré si v danom životnom období stanoví.
Životné zručnosti (ZŽ) sú tie, ktoré pomáhajú človeku efektívne zvládať bežné aj záťažové životné situácie a prispievajú k skvalitneniu jeho života.
1.2. Prečo ich rozvíjať
Spoločenské zmeny kladú nové nároky na deti a dospievajúcu mládež, ktorí v tejto spoločnosti vyrastajú a očakáva sa, že sa do nej budú vedieť zaradiť ako plnohodnotní občania so schopnosťou prispôsobiť sa týmto zmenám, budú ich aktívne ovplyvňovať a dokážu ich využiť vo svoj prospech a v prospech spoločnosti.
Rozvíjaním životných zručností sa zvyšuje samostatnosť detí a mladých ľudí pri konštruktívnom zvládaní záťažových situácií a ohrození. Životné zručnosti im pomáhajú skvalitniť život a riešiť efektívnejšie ich aktuálne alebo budúce problémy. Zakomponovanie rozvoja životných zručností do edukačných činností podporuje rozvíjanie adaptovaných a zodpovedných občanov našej spoločnosti. Životné zručnosti sú špeciálne schopnosti, ktoré prispievajú k tomu, že deti sa stávajú nielen múdrymi ale i dobrými ľuďmi. Prostredníctvom ich rozvoja je podporované správanie a konanie, ktoré pomáha zvyšovať školskú úspešnosť aj úspešnosť v živote mimo školy.
Z toho vyplýva, že životné zručnosti:
- zvyšujú kvalitu života,
- sú nevyhnutné pre všetkých,
- podporujú dosiahnutie maxima,
- vyžadujú praktické a zážitkové učenie.
1.3. Ako ich rozvíjať
Životné zručnosti môžeme rozdeliť do skupín podľa toho, k čomu pri komplexnom rozvoji osobnosti prispievajú, nasledovne
1. Vytváranie pozitívnych a podporujúcich medziľudských vzťahov
aktívne počúvanie, spolupráca, ohľaduplnosť, úcta, empatia, zmysel pre humor, akceptácia, kooperatívne riešenie problémov a konfliktov
2. Posilňovanie integrity osobnosti
zodpovednosť, dôveryhodnosť, pravdivosť
3. Podporovanie zdravého sebaobrazu
hrdosť, odvaha
4. Dosiahnutie najlepšieho osobného výkonu
organizácia, vytrvalosť, iniciatíva, snaha
5. Efektívne myslenie
zdravý rozum, flexibilita, nápaditosť
Pri zavádzaní životných zručností do edukačných činností si musíme uvedomiť, že sa jedná o postupnosť krokov, ktorá pomáha nielen pri zdokonaľovaní sa v daných zručnostiach, ale dáva aj istý rámec hodnoteniu ich rozvoja u detí a mladých ľudí. Rozvíjanie zručností môžeme teda chápať ako zväčšovanie kompetencie dieťaťa/mladého človeka danú zručnosť používať.
Zväčšovanie kompetencie chápeme ako mieru troch premenných:
- adekvátnosť – ako je dieťa schopné používať životnú zručnosť primerane vzhľadom na situáciu – či vie odhadnúť, akú zručnosť daná situácia vyžaduje a ako ju použije.
- kvalita – ako šikovne a prirodzene je dieťa schopné zručnosť použiť – či sa len „tvári“, či používa viaceré prvky danej zručnosti, ako má danú zručnosť internalizovanú (zvnútornenú).
- univerzálnosť – v akom spektre situácií vie dieťa zručnosť použiť.
1.4. Metódy rozvíjania životných zručností
Kognitívne metódy
Sú to aktivity, ktoré primárne iniciujú kognitívne (rozumové) procesy – napríklad analýzu a syntézu, súčasne vyžadujú verbalizovanie alebo vnútorný monológ, či písanie alebo vizualizáciu (predstavovanie si). Tieto metódy u účastníkov podnecujú aj využívanie predchádzajúcej skúsenosti alebo vedomostí a vyžadujú od nich narábanie s nimi v nových kombináciách, súvislostiach, ich kognitívne vyhodnotenie, analyzovanie, hľadanie súvislostí, riešenie problémov…, napr. diskusia, predloženie neznámej témy, imaginatívne techniky, kvízy, hádanky, hlavolamy, doplňovačky, vyhľadávanie informácií na internete…
Zážitkové metódy
Sú primárne zamerané na vytváranie zážitku, teda smerujú k tomu, aby účastník aktivity prežil emócie, zažil niečo nové, zaujímavé, vzrušujúce, nechal sa pohltiť samotnou činnosťou. Zážitkové metódy sú typické tým, že sú zvyčajne vnímané ako hra a sú strhujúce, napr. (hrová aktivita s pravidlami, plánovanie zámeru, príprava logistiky, prezentovanie výsledkov, výlet, exkurzia…
Skúsenostné metódy
Obsahujú v sebe rovnovážne oba komponenty prežívania – zážitkové aj kognitívne procesy. Vyžadujú od účastníka nielen emocionálnu investíciu (vžitie sa do situácie, zaangažovanie sa do akcie, jej reálne prežívanie), ale aj vedomé kognitívne spracovávanie činnosti a vedomú kontrolu správania počas celej aktivity.
Skúsenostné metódy vyžadujú, aby sa človek pripravil, naplánoval si postup, ujasnil si, aké má vedomosti o danej činnosti, aké má schopnosti a zručnosti na ich zvládnutie. Napr. učenie sa v praxi, hranie rolí, simulácie, experimentovanie s okolím…
Hoci si to ani neuvedomujeme, pri každej aktivite s deťmi rozvíjame životné zručnosti. Ak sa rozhodneme rozvíjať niektorú konkrétnu zručnosť, pri samotnej realizácii aktivity zistíme, že popri nej, rozvíjame viaceré.
Je dôležité, aby si to uvedomil ten, kto aktivitu pripravoval, ako aj všetci účastníci aktivity. Práve z tohto dôvodu začíname s aktivitami, kedy sa deti naučia pomenovať jednotlivé životné zručnosti a spoznajú ich význam.
Veľmi účinnou formou na oboznámenie sa so životnými zručnosťami je využívať pri činnostiach piktogramy, ktoré si môžu vymyslieť a vytvoriť samotné deti, alebo použiť zaužívané predlohy, ktoré deti vyfarbia podľa vlastných predstáv.
1.5. Naše aktivity, tipy a zdroje
Aktivity:
Ako zavádzať životné zručnosti
Životné zručnosti – piktogramy
Naše tipy:
Pri každej aktivite a činnosti upriamte pozornosť aj na používanie životných zručností. Cielenou rečou im opíšte, ktorú zručnosť práve použilo.
Rozmnožte si piktogramy, rozstrihajte si ich a pri použití ZŽ počas činnosti alebo dňa odovzdajte piktogram danej ZŽ dieťaťu.
Piktogramy vyveste na viditeľné miesto a pravidelne sa k nim vracajte pri použití niektorej zo ZŽ alebo pri absencii použitia ZŽ.
Pri obrázku so životnou zručnosťou je stručne popísaný jej význam:
- FLEXIBILITA: Viem nájsť nové, lepšie riešenie v zmenenej situácii
- INICIATÍVA: Dokážem začať. Urobím to teraz.
- INTEGRITA: Som úprimný, poctivý, stojím si za slovom, neklamem.
- KOMUNIKÁCIA: Viem citlivo povedať, čo si myslím. Viem si vypočuť druhého a snažím sa mu porozumieť.
- OHĽADUPLNOSŤ: Záleží mi na druhých. Na tom, čo chcú a čo cítia.
- ORGANIZÁCIA: Premyslím si, čo budem robiť a potom to urobím.
- PARTICIPÁCIA: Rád sa na niečom zúčastním a niečo urobím.
- PRIATEĽSTVO: Môžeš sa na mňa spoľahnúť, pomôžem ti ako len budem môcť
- RIEŠENIE PROBLÉMOV: Dokážem riešiť problém sám a ak na to nestačím, viem vyhľadať pomoc iných.
- SEBADOVERA: Som schopný, mám na to.
- SPOLUPRÁCA: Viem spoločne s ďalšími niečo urobiť.
- STAROSTLIVOSŤ: Môžem ti nejako pomôcť?
- TRPEZLIVOSŤ: Dokážem počkať. Dokážem dlhšie pracovať.
- SNAHA: Viem podať svoj najlepší výkon.
- VYTRVALOSŤ: Dokážem vytrvať v začatej práci a dokončím ju.
- ZDRAVÝ ROZUM: Dokážem si vybrať tak, aby to bolo pre mňa aj ostatných čo najlepšie.
- ZMYSEL PRE HUMOR: Rád sa smejem a bavím, ale nie na úkor druhých.
- ZODPOVEDNOSŤ: Môžeš sa na mňa spoľahnúť. Spravím, čo so sľúbil. Môžeš so mnou rátať.
- ZVEDAVOSŤ: Chcem vedieť prečo to tak je? Ako to funguje?
- ODVAHA: Konám podľa toho ako to cítim, a zvažujem riziká.
- NÁPADITOSŤ: Hľadám nové riešenia.
- HRDOSŤ: Som hrdý na to, čo dokážem.
- AKCEPTÁCIA: Inakosť neodsudzujem ako lepšiu či horšiu. Každý sme originálny, môžeme sa navzájom obohatiť.
Je dobré umiestniť tento materiál na prístupnom a dobre viditeľnom mieste a neustále sa k nemu vracať. Deti si týmto spôsobom nielen osvojujú a upevňujú dané zručnosti, ale úspešné zvládnutie aktivity alebo zadanej úlohy formuje ich zdravé sebavedomie.
Použité zdroje:
A. Bednařík a kol.: Životné zručnosti a ako ich rozvíjať. Príručka pre pracovníkov s deťmi a mladými ľuďmi
Ľ. Bagová, H. Bartová, A. Bednařík a kol.: Životné zručnosti a ako ich rozvíjať 2, Pre pracovníkov s deťmi a mladými ľuďmi, 2009. Nadácia pre deti Slovenska
