9. Zodpovedný spotrebiteľ

9.1. Práva a povinnosti spotrebiteľa

Ochrana spotrebiteľov, ich záujmov a bezpečnosti je hlavnou súčasťou celkového cieľa EÚ zlepšiť kvalitu života všetkých Európanov. Jedna zo základných hodnôt, ktoré EÚ podporuje v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom je podpora práv spotrebiteľov v každom členskom štáte.

Každý spotrebiteľ má vedieť o svojich základných právach.

1. Právo na uspokojenie základných potrieb

Spotrebiteľ musí mať prístup k základnému tovaru a službám, adekvátnym potravinám, ošateniu, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a hygiene.

2. Právo na bezpečnosť

Trh musí ponúkať len výrobky a služby, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť spotrebiteľa. To znamená, že musia existovať bezpečnostné normy, ktoré musia platiť v každej krajine EÚ a pre každý výrobok, alebo službu. Spotrebitelia musia byť chránení pred akýmkoľvek poškodením, ktoré by im mohol výrobok alebo služba spôsobiť. Obchodník musí informovať spotrebiteľa o možných nebezpečenstvách spôsobených výrobkom (informácie na potravinách, aké zložky obsahuje tovar). Spotrebiteľ musí byť tiež chránený pred akýmkoľvek fyzickým poranením, ktoré mu môže výrobok alebo služba spôsobiť (napr. normy pre detské hračky – hračky určené do 3 rokov, po troch rokoch atď.).

3. Právo byť informovaný

Spotrebiteľ musí byť chránený pred ekonomickými podvodmi. Musí si dávať pozor na reklamy, kde zmanipulovaná cena (napr. kupujete 3 ks, platíte 2 ks, 1 kus zdarma) nemusí vždy byť výhodnejšia. Aby mohol spotrebiteľ robiť správne rozhodnutia, musí byť dobre informovaný o špecifikácii, cene a kvalite služieb.

4. Právo na voľbu

Spotrebiteľ má právo na voľbu výrobku alebo služby, ktoré si chce kúpiť. Na trhu musí existovať otvorená konkurencia, aby si spotrebiteľ mohol vybrať z množstva dodávateľov (poskytovateľov) služby. Dodávatelia nesmú trh monopolizovať.

5. Právo obhajovať svoje záujmy

Spotrebiteľ by mal byť riadne reprezentovaný pri rozhodnutiach, ktoré sa ho dotýkajú. Spotrebiteľ a jeho zástupca, majú mať právo vyjadriť svoj názor v správnom a súdnom rozhodovacom procese priamo alebo nepriamo na miestnej, národnej úrovni a úrovni EÚ.

6. Právo na nápravu

Spotrebiteľ musí mať možnosť kontaktovať autorizované orgány v prípade priamych sťažností a musí dostať poradenstvo (napr. Združenie na ochranu spotrebiteľov, Slovenská obchodná inšpekcia, Štátna veterinárna a potravinová správa). Spotrebiteľ musí byť schopný urýchliť vybavovanie sťažnosti (napr. potraviny), ak bol poškodený výrobkom alebo službou. Musí mať prístup k jednoduchým finančne nenáročným procesom, ktoré mu majú pomôcť napraviť škodu, napr. systémom mediácie.

7. Právo na zdravé životné prostredie

Aby sa takéto životné prostredie zabezpečilo, musia výrobcovia svoje výrobné metódy a materiály tak špecifikovať, aby si spotrebiteľ mohol vybrať výrobok, ktorý rešpektuje zákony na ochranu životného prostredia (napr. ekologické alebo úsporné chladničky, autá, u ktorých sú stanovené parametre na exhaláty, triedenie odpadu z domácnosti, atď.).

Povinnosti spotrebiteľa

1. skontrolovať si tovar alebo službu pred prevzatím a zaplatením, prípadne uzatvorením zmluvy, ktorej následkom vznikne povinnosť peňažného plnenia;
2. používať výrobok alebo službu v súlade s účelom používania, prípadne v súlade s návodom na použitie;
3. v prípade zistenia chyby na výrobku alebo službe včas a bezodkladne uplatniť reklamáciu;
4. uhrádzať svoje záväzky riadne a načas;
5. uschovávať si doklady minimálne po dobu trvania záruky (24 mesiacov), prípadne počas dĺžky premlčacej lehoty (3 roky).

9.2. Inštitúcie na ochranu spotrebiteľa

Spotrebiteľské organizácie na Slovensku:

• sú oprávnené zúčastňovať sa na príprave a tvorbe politiky v oblasti ochrany spotrebiteľa a dohliadajú na jej realizáciu;
• majú právo predkladať odporúčania orgánom štátnej správy a orgánom trhového dozoru v záležitostiach týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov;
• sú súčasťou siete európskych spotrebiteľských organizácií, zameraných na informovanie a vzdelávanie spotrebiteľov, spolupracujú s médiami a využívajú ďalšie formy zviditeľňovania aktuálnych spotrebiteľských problémov;
• ochraňujú práva spotrebiteľov tam, kde možnosti jednotlivca nestačia – pomáhajú pri riešení sporov medzi predajcami/poskytovateľmi služieb a spotrebiteľmi cestou mediácie alebo podávaním žalôb na súdy;
• majú sieť poradní vo všetkých regiónoch Slovensku.

Ochrana obyvateľov SR v spotrebiteľskej oblasti sa od šesťdesiatych až do deväťdesiatych rokov minulého storočia v prevažnej miere riadila len Občianskym zákonníkom a jeho novelami. Po vstupe SR do Európskej únie sa rozšírila legislatíva a pridal sa aj ucelený a špecializovaný Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. a jeho novelizácia č. 397/2008, ktorými sa v tejto oblasti riadime dodnes.

V súčasnej dobe je riadiacim orgánom v oblasti ochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu Ministerstvo hospodárstva SR – koordinuje prácu ostatných ministerstiev, orgánov dozoru, obcí a združení na ochranu spotrebiteľov, ktoré sa spoločne zúčastňujú na zlepšovaní spotrebiteľskej politiky.

Ďalšie inštitúcie:

• Ministerstvá
• Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) – kontrola predaja výrobkov nepotravinárskeho charakteru (okrem kozmetických a tabakových výrobkov, výrobkov prichádzajúcich do styku s požívatinami a zdravotníckych pomôcok) a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu;
• Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) – živočíšne produkty, potraviny a tabak, veterinárna starostlivosť;
• Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) – ochrana zdravia, hygiena životného prostredia a výživy, kozmetické výrobky;
• Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – dohľad nad verejným zdravotným poistením, správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti;
• Národná banka Slovenska (NBS) – dohľad nad bankovníctvom, obchodovaním s cennými papiermi, kapitálovým trhom, poisťovníctvom a dôchodkovým sporením;
• Slovenský metrologický inšpektorát (SMI) – správnosť merania objemu alebo hmotnosti výrobku alebo služby (napr. dodávka elektriny, plynu, tepla a iných médií);
• Slovenská legálna metrológia (SLM) – výkon metrologickej kontroly a úradného merania (napr. váhy s neautomatickou činnosťou, meradlá na koberce a metráž);
• mestá a obce – dozor na trhových miestach, stavebný dozor;
• polícia, prokuratúra, súdy.

9.3. Záručná doba

• upravujú ju paragrafy 620 a 621 Občianskeho zákonníka,
• záruka na spotrebný tovar je najmenej 24 mesiacov, ak predajca nestanoví dlhšiu lehotu,
• potraviny, na ktorých nie je uvedený dátum spotreby, je to najmenej 8 dní,
• krmivá 3 týždne a živé zvieratá 6 týždňov,
• ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie veci, neskončí záručná doba pred uplynutím tejto lehoty.

9.4. Reklamácia

Predávajúci je povinný reklamáciu prijať, zaevidovať, vydať doklad o jej prijatí i doklad o spôsobe vybavenia, pričom aj zamietnutá reklamácia sa považuje za vybavenú. Vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní.

Počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia. Bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením (zákon č. 397/2008, § 18, ods. 6).

Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za chybu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť (zákon č. 397/2008, § 18, ods. 7)

Ako reklamovať

V prípade, že sa na výrobku vyskytne chyba, ktorú ste nezavinili, odporúčame ho reklamovať.
Zapamätajte si:

• Partnerom pre vybavovanie reklamácie je vždy predajca, u ktorého ste tovar alebo službu kúpili. Ten musí rozhodnúť o vybavení reklamácie.
• Keď je na vykonanie opravy určená iná osoba, reklamáciu môžete uplatniť v ktorejkoľvek prevádzkarni, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na sortiment predávaného tovaru alebo poskytovaných služieb, prípadne aj na mieste, odkiaľ je podnik riadený.
• Ak výrobok kvôli chybe reklamujete do 6 mesiacov od zakúpenia, podľa zákona sa to vníma tak, že chyba existovala už v čase predaja a je na predajcovi, aby dokázal, že chyba nie je na jeho strane – mal by to doložiť nezávislým znaleckým posudkom.
• Predávajúci alebo ním poverený pracovník je povinný o reklamácii rozhodnúť ihneď, v zložitých prípadoch do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie! Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie chyby. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva, akoby išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť. Ak ide o chybu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva má kupujúci, ak ide síce o odstrániteľné chyby, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa chyby po oprave (ak sa vyskytla taká istá chyba po jej aspoň dvoch predchádzajúcich opravách) alebo pre väčší počet chýb vec riadne užívať.
• Ak predajca reklamáciu vybaví výmenou veci alebo jej časti, začína plynúť nová záručná doba. Môže sa stať, že na niektorú časť bude dlhšia záručná doba, ako na ostatné časti.
• Ak predávajúci odmietne prijať reklamáciu, je potrebné tovar reklamovať písomne – uvedieme opodstatnené fakty – dátum nákupu, fotokópiu bloku, výskyt chyby, návrh riešenia. Ak pošleme aj reklamovaný tovar, je potrebné ho poistiť.

Ako pri reklamácii uspieť

• K reklamácii je dôležité mať nákupný pokladničný doklad.
• Výrobok môžete reklamovať aj bez originálneho obalu.
• Predajca nie je oprávnený vám odobrať nákupný pokladničný doklad, originál si preto vždy ponechajte u seba.
• Reklamovať môžete počas celej prevádzkovej doby predajcu – v predajni musí byť vždy prítomná osoba zastupujúca predajcu, oprávnená prijímať reklamácie.
• Starostlivo si pred podpisom prečítajte reklamačný protokol. Jednoznačne formulujte popis chyby, vašu požiadavku na spôsob riešenia reklamácie a nesúhlaste s vybavením reklamácie až na 30-ty deň.
• Za vybavenie reklamácie sa považuje odovzdanie výrobku po oprave, výmene alebo zamietnutí reklamácie, popr. vrátenie peňazí pri odstúpení od zmluvy.

Čo robiť, ak predajca reklamáciu zamietne?

• Ak ste presvedčený, že reklamácia je oprávnená, pokúste sa s predajcom dohodnúť. Ak to nebude možné, upozornite ho, že ste pripravený brániť sa.
• V prípade, že nebude reklamácia opäť uznaná, môžete si nechať zhotoviť znalecký posudok.
• Ak bude posudok vypovedať vo váš prospech, uplatnite reklamáciu opäť u predajcu. Ten však ani v tejto situácii nemusí reklamáciu uznať.
• Môžete požiadať o pomoc organizáciu na ochranu spotrebiteľov evidovanú na Ministerstve hospodárstva SR (pozri www.economy.gov.sk), ktorá sa môže pokúsiť spor urovnať mimosúdnou – mediačnou cestou, prostredníctvom vyškoleného mediátora.
• Môžete sa brániť súdnou cestou – so znaleckým posudkom máte veľkú šancu na úspech. Naopak predajca riskuje, že namiesto ceny za výrobok, resp. za jeho opravu, bude musieť platiť niekoľkonásobne viac.

9.5. Alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov

Dňom 1. februára 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tohto zákona je vytvorenie novej možnosti pre spotrebiteľov riešiť svoj spor s predávajúcim rýchlo, efektívne, menej formálne a predovšetkým bezplatne, resp. len s minimálnymi nákladmi. Ide o dosiahnutie zmierlivého riešenia, resp. dohody medzi spotrebiteľom a predávajúcim o vyriešení sporu, ktorá sa po súhlase oboch strán s jej znením stáva záväzným právnym podkladom.
Orgánom alternatívneho riešenia sporov zo zákona sú Úrad pre reguláciu sieťových odvetí, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Slovenská obchodná inšpekcia je navyše v postavení tzv. reziduálneho subjektu, čo znamená, že bude oprávnená riešiť aj také spory, pri ktorých nie je určená kompetencia iných orgánov, okrem sporov vyplývajúcich zo zmlúv o poskytovaní finančných služieb.
Alternatívne riešenie sporov (ARS) je bezodplatné, tzn. stačí sa obrátiť na SOI v prípade, že predávajúci odmieta vybaviť vašu reklamáciu či sťažnosť. Hodnota sporu však musí prevyšovať 20 € a spotrebiteľ pred podaním návrhu musí preukázať, že sa pokúsil vyriešiť spor komunikáciou s predávajúcim (napr. e-maily, chatová komunikácia, kópie listov a pod.). Spotrebiteľ musí podať návrh pred uplynutím jedného roka odo dňa doručenia zamietavej odpovede predávajúceho na žiadosť spotrebiteľa o nápravu alebo márneho uplynutia 30 dňovej lehoty odo dňa, kedy spotrebiteľ odoslal predávajúcemu žiadosť o nápravu, na ktorú predávajúci neodpovedal.
SOI môže odmietnuť riešiť spor ak vecou, ktorej sa návrh týka, sa už predtým zaoberal a spotrebiteľ bol informovaný o vybavení jeho podania, pričom návrh neobsahuje žiadne nové skutočnosti a alternatívne riešenie sporov by vzhľadom na všetky okolnosti bolo zjavne neúčelné, alebo ak vzhľadom na všetky okolnosti je zrejmé, že ARS by bolo možné viesť len s vyvinutím neprimeraného úsilia.

9.6. Doba úschovy dokladov o úhrade platieb

Kúpa tovaru v obchode, zaplatenie spotreby elektrickej energie, či plynu a podobne, všade tam sa stretávame s otázkou, ako dlho je potrebné uschovávať doklad o zaplatení.
Vo všeobecnosti môžeme odporúčať najmenej 3 roky, minimum je po dobu trvania záruky.
Žiaden právny predpis nestanovuje, ako dlho je potrebné uchovávať doklad o zaplatení. Z toho vyplýva, že je na každom z nás, či si doklad o zaplatení odloží alebo ho zahodí. Druhú možnosť však neodporúčame. Najmä v prípade platieb za dodávku služieb (napr. elektrická energia, plyn, káblová televízia a pod.) či úhrady nájomného, je v záujme každého jedného odložiť si doklady preukazujúce dané úhrady. Môže sa totiž stať, že inštitúcia, ktorej zaplatíte, vašu platbu „stratí“, prípadne ju v dôsledku rôznych chýb nedokáže identifikovať. V prípade, ak by vás vyzvala na úhradu nedoplatku, bude na vás, aby ste preukázali, že platbu ste už uhradili. Uschovanie dokladu o zaplatení je rovnako dôležité z dôvodu preukázania, kedy k úhrade došlo (a či nebol platiteľ prípadne v omeškaní).
Nakoľko žiaden právny predpis nestanovuje čas, po ktorý by si platiteľ mal doklad o úhrade ponechať, odporúčame vo všeobecnosti (z pohľadu teoretickej možnosti vymáhania už zaplatenej sumy) uschovať doklady počas plynutia premlčacej lehoty, a krátko po nej. Po uplynutí premlčacej doby, by ste v prípade súdneho konania mohli vzniesť námietku premlčania, žalobca by tak nebol úspešný.
Prečo odporúčame ponechať si doklad o úhrade aj dlhšie, ako je premlčacia doba? Žalobca musí (aby nedošlo k premlčaniu) počas premlčacej doby žalobu podať na súde. Podľa rýchlosti konania nášho súdnictva však medzi podaním žaloby a jej zaslaním odporcovi (teda spotrebiteľovi – platiteľovi) môže uplynúť aj niekoľko mesiacov.
Dĺžka premlčacej doby je vo všeobecnosti 3 roky. Je tomu tak napr. v prípade úhrad nájomného, úhrad za služby spojené s užívaním bytu, ako i pri ďalších bežných platbách, akými sú napríklad poplatky za energie, káblovú televíziu, stravovanie a pod.
Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (napr. zlé vypočítané vyúčtovanie služby) sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, kedy k nemu došlo.

9.7. Zásady označovania výrobkov

Na rozdiel od ostatných tovarov musia etikety na potravinách obsahovať: zoznam a kvalitu zloženia prostredníctvom položiek v presnom poradí (od najviac zastúpeného po najmenej), tzv. čistá váha alebo množstvo, dátum spotreby alebo trvanlivosť, špeciálne podmienky skladovania a použitia, miesto pôvodu a v prípade potreby aj zmienku o množstve alkoholu.
Všetky textilné výrobky musia byť označené visačkou – etiketou, ktorá obsahuje symboly na odporúčaný spôsob údržby: pranie, žehlenie, bielenie, chemické čistenie a sušenie v bubnovej sušičke. Na výrobku nemôže byť preškrtnuté naraz pranie aj chemické čistenie.

Symboly na údržbu textilných výrobkov:

Symboly na kusové textilné výrobky určené na predaj spotrebiteľovi sa musia umiestniť priamo na výrobok alebo na etiketu, ktorá je pevne a trvale pripojená k výrobku. Textilné výrobky predávané v metráži sa musia označiť symbolmi údržby na etikete pripevnenej k návinu. Spotrebiteľ musí byť informovaný o spôsobe údržby aj pri kúpe jednotlivých odstrihov z metráže.
Symboly môžu byť tkané, vytlačené alebo inak zhotovené a počas životnosti výrobku musia zostať dobre čitateľné.
Zároveň visačka obsahuje materiálové zloženie vrchného materiálu (shell), prípadne vnútorného materiálu – podšívky (lining) a tiež by mala byť identifikovaná veľkosť.
Hlavné časti obuvi a ich materiálové zloženie sa označujú piktogramom alebo písomne.
Označenie materiálového zloženia hlavných častí obuvi (vrch, podšívka a stielka, podošva) musí poskytnúť informáciu o použitých materiáloch:

Symboly na označenie obuvi:

Ak žiaden materiál netvorí 80 % plochy vrchu, podšívky a stielky alebo objemu podošvy obuvi, označenie musí poskytnúť informáciu o dvoch plošne alebo objemovo najviac použitých materiáloch.

Pri tzv. „bielej“ a „čiernej“ technike musí byť spotrebiteľ oboznámený s technickými parametrami (príkon, výkon, …), energetickou náročnosťou výrobku (trieda A+ až G), spotrebou vody, kapacitou, objemom, použitými technológiami (LCD, CD, Wi-Fi, USB…).

9.8. Ochrana spotrebiteľa v EÚ – 10 zásad

Základné princípy, ktoré majú dodržiavať všetky krajiny EÚ, a ktoré by mali, podľa európskych zákonov, dať spotrebiteľom, sú:

1. Kupuj, čo chceš, kde chceš
Nakupujete v inej krajine EÚ?
Po návrate domov sa nemusíte trápiť kvôli plateniu cla, alebo ďalšiemu plateniu DPH. Inštitúcie vo vašej krajine vám nemôžu brániť doviezť výrobok, ktorý si zákonne kúpite v inej krajine EÚ. Toto sa uplatňuje, či už idete fyzicky na nákup do cudzej krajiny, alebo si tovar objednáte cez internet, poštou, alebo telefonicky (existujú výnimky napr. strelné zbrane alebo tovary ohrozujúce mravnosť).

2. Ak to nefunguje, pošli to späť!
Kúpili ste si nový televízor a ten sa hneď pokazil?
Ak výrobok nezodpovedá zmluve, ktorú ste uzavreli s predajcom v čase kúpy, môžete ho vrátiť späť a dostať ho opravený. Môžete požiadať o zníženie ceny, alebo o kompletné vrátenie vašich peňazí. Princíp, že výrobok musí “zodpovedať predajnej zmluve”, vás chráni aj ak ste nedostali to, čo bolo dohodnuté, napr. kupujete starožitný nábytok a dostanete len reprodukciu, vráťte ho! Toto sa uplatňuje do 2 rokov od prevzatia výrobku. Po dobu prvých 6 mesiacov po dodávke, znáša dôkazné bremeno o tom, či predaný výrobok zodpovedá predajnej zmluve predajca, nie spotrebiteľ.

3. Normy bezpečnosti pre potraviny a iné spotrebné tovary
Keď sa poobzeráte po vašom miestnom supermarkete, uvidíte tam výrobky z celej Európy. Sú bezpečné?
Všetky výrobky, predávané v EÚ, musia byť bezpečné. Zákony upravujú ako majú farmári produkovať potraviny (vrátane toho, aké chemikálie používať pri pestovaní rastlín a čím kŕmiť zvieratá), ako sa potraviny spracovávajú, koľko farbív a prísad sa môže pri tom použiť a ako sa predávajú. EÚ má tiež predpisy pre bezpečnosť potravín, dovážaných z iných častí sveta. Nároky na bezpečnosť ďalších spotrebných výrobkov je tiež prísna, ak sú na trhu nebezpečné výrobky a predstavujú závažné riziko. Výrobcovia/predajcovia musia zorganizovať stiahnutie výrobku a informovať o tom orgány v postihnutých krajinách EÚ.

4. Chcete vedieť, čo jete?
Ako môžete zistiť, čo je vo vašom jedle? Stačí sa pozrieť na informácie na obale!
Všetky detaily o použitých zložkách v potravinárskom výrobku musia byť uvedené na štítku so všetkými údajmi o všetkých farbivách, konzervačných látkach, sladidlách a iných použitých chemických prísadách. Ak obsahujú prísadu, na ktorú môže byť spotrebiteľ alergický (napr. oriešky) musí to byť vyznačené na štítku, aj keď je použité veľmi malé množstvo.

5. Zmluvy by mali byť voči spotrebiteľom čestné
Podpísali ste už niekedy zmluvu bez toho, aby ste si prečítali všetko, čo je v nej vytlačené drobným písmom?
Legislatíva EÚ stanovuje, že takéto typy nečestných zmlúv sú zakázané. Bez ohľadu na to, akú zmluvu ste podpísali a bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ ste ju podpísali, legislatíva vás chráni pred takýmito formami zneužitia.

6. Spotrebitelia môžu niekedy zmeniť svoj názor
Čo ak do vášho domu nečakane zavíta predajca a presviedča vás, aby ste podpísali zmluvu na „masážny prístroj na odstránenie bolesti chrbta a nôh“?
Legislatíva EÚ vás chráni pred takýmto druhom podomového predaja, platí zásada, že takúto zmluvu môžete zrušiť do 7 dní. Ak si kúpite výrobok, alebo službu prostredníctvom webovej stránky, e-mailovej objednávky, alebo telemarketingovej spoločnosti, môžete zrušiť zmluvu bez uvedenia dôvodu do 7 pracovných dní. Pri niektorých finančných službách máte na zrušenie zmluvy 14 pracovných dní.

7. Uľahčiť porovnávanie cien
Ako porovnať cenu dvoch rôznych značiek toho istého výrobku s rôznou gramážou v balení?
Legislatíva EÚ vyžaduje, aby predajcovia uvádzali „jednotkové ceny” výrobkov – cena za kilogram alebo za liter, aby vám tak pomohli pri rozhodovaní, ktoré balenie je cenovo výhodnejšie.
Legislatíva EÚ taktiež vyžaduje, aby vám spoločnosti poskytujúce finančné služby, poskytli štandardným spôsobom spoľahlivé informácie. Napríklad spoločnosti poskytujúce pôžičky a úvery musia okrem mesačných splátok oznámiť ročnú percentuálnu mieru nákladov.

8. Spotrebiteľ by nemal byť zavádzaný
Dostali ste list od spoločnosti, ktorá realizuje zásielkový obchod, v ktorom vám gratuluje k výhre v lotérii, ktorú organizuje? V skutočnosti však nevyhrávate žiadnu cenu! Je tento druh marketingu zákonný?
Nie. Reklama, ktorá zavádza, alebo podvádza spotrebiteľov, je zakázaná. Legislatíva EÚ vyžaduje od predajcov telenákupu, zásielkového obchodu, alebo on-line predajcov, aby vám poskytli všetky podrobnosti o tom, kto sú, aký produkt predávajú, koľko stojí (vrátane DPH a nákladov na doručenie) a koľko času im potrvá, kým ho dodajú. Spoločnosti, poskytujúce pôžičky a úvery, vám musia, poskytnúť písomnú úverovú zmluvu so všetkými dôležitými informáciami (cena, úrok, dĺžka trvania a možnosť zrušenia zmluvy).

9. Ochrana počas vašej dovolenky
Čo ak idete na dovolenku a vaša cestovná kancelária zbankrotuje? Čo ak vám dovolenkový prospekt prisľúbil luxusný hotel a namiesto vášho ubytovania je stavenisko?
Cestovná kancelária je povinná vám poskytnúť kompenzáciu, ak dovolenka nezodpovedá kvalite uvedenej v katalógu, ak vám nie je umožnený odlet. Ak cestovná kancelária zvýši cenu dovolenky, alebo zmení miesto pobytu, bez vášho súhlasu, legislatíva EÚ vám umožňuje zrušiť vašu objednávku. Legislatíva upravuje, že ste oprávnení mať kópiu prospektu timeshare (časovo vymedzené užívanie nehnuteľností – víl alebo apartmánov) a preklad navrhovanej zmluvy vo vašom vlastnom jazyku. Od podpisu zmluvy máte 10-dňovú lehotu na jej zrušenie bez uvedenia dôvodu. (viac na www.asu.sk/timesharing.htm)
Cestujete na dovolenku s „chlpatým miláčikom“? Keď veterinár vydá majiteľovi zvieraťa „zvierací pas”, zviera môže cestovať do všetkých krajín EÚ.

10. Účinná kompenzácia pri cezhraničných sporoch
Chcete reklamovať zničené topánky z Rakúska, pokazené ojazdené auto z Nemecka, či elektroniku z Čiech? Predajca je navyše neochotný a nespolupracuje pri riešení reklamácie?
Obráťte sa na Európske spotrebiteľské centrum (ECC-Net). Sieť ECC-Net funguje vo všetkých členských štátoch, na Islande a v Nórsku. Špecializujú sa na pomoc tým spotrebiteľom EÚ, ktorí mali problémy pri nakupovaní tovaru alebo služieb v inej krajine EÚ.

9.9. Naše aktivity, tipy a zdroje

Aktivity:

Prípadové štúdie

Naše tipy:

• Predávajúci by mal reklamáciu rozhodnúť ihneď, v zložitých prípadoch do 3 pracovných dní (do tejto doby sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie chyby). Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní.
• Skôr ako sa rozhodnete výrobok zakúpiť, overte si, aké skúsenosti mali s produktom a predávajúcim iní spotrebitelia.
• Pokiaľ nakupujete v obchode, zákon predávajúcemu neukladá povinnosť umožniť vám následné odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodov. Napriek tomu sa vždy vyplatí overiť si, či obchod nevychádza v ústrety svojim zákazníkom nad rámec zákona a neumožňuje v určitej lehote tovar vrátiť.
• Možnosť odstúpenia od zmluvy sa vzťahuje aj na predaj tovaru na výstavách či predvádzacích akciách. Podobné pravidlá platia aj v iných európskych štátoch. Pokiaľ ste takto zakúpili tovar v inom štáte EÚ a neviete si rady ako od zmluvy odstúpiť, môžete sa obrátiť na Európske spotrebiteľské centrum.
• Aj pri podomovom predaji musí predávajúci plniť povinnosti dané zákonom, teda napr. nesmie klamať spotrebiteľa. Pokiaľ sa domnievate, že sa takého konania dopúšťa, obráťte sa na miestny príslušný krajský inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie.
• Ak neviete, či sa za prvý deň dovolenky považuje deň odletu, hoci je odlet plánovaný na 23.00 hodinu, spýtajte sa.
• Ak neviete, z čoho pozostávajú kontinentálne raňajky, spýtajte sa. Aby ste na dovolenke neboli hladní.
• Všetky informácie o zájazde (meno, miesto pobytu alebo kontaktná adresa a telefónne číslo zástupcu cestovnej kancelárie (CK), na ktorého sa budete môcť v ťažkostiach obrátiť so žiadosťou o pomoc a ktorý bude oprávnený prijímať a vybavovať vaše reklamácie počas zájazdu) a všetky doklady (letenku, poukaz pre hotel na poskytnutie dohodnutého ubytovania a stravovania, doklad pre zástupcu cestovnej kancelárie v mieste pobytu na poskytnutie fakultatívnych výletov) musí poskytnúť CK najneskôr 7 dní pred začatím zájazdu.

Použité zdroje:

Občiansky zákonník
Zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa
Zákon č. 397/2008 o ochrane spotrebiteľa

Ďalšie zákony na ochranu spotrebiteľa:

• Zákon č. 108/2000, 118/2006 o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji,
• Zákon č. 178/1998 o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach,
• Zákon č. 281/2001 o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr,
• Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,

Zákon č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

www.portal.gov.sk
www.esc-sr.sk – Európske spotrebiteľské centrum
www.soi.sk – Slovenská obchodná inšpekcia
www.asu.sk – Asociácia užívateľov služieb
www.pravaspotrebitela.sk – stránky venované ochrane spotrebiteľov na Slovensku
www.kstst.sk/pages/vht/symboly.htm – Symboly pre údržbu a ošetrovanie textílií
www.economy.gov.sk – stránka Ministerstva hospodárstva SR
https://www.soi.sk/sk/alternativne-riesenie-spotrebitelskych-sporov.soi